Iveta Kozloková má vo svojej zbierke 80 medailí a 8 pohárov. Čo ju priviedlo k futbalu?

Osemnásťročná Iveta Kozloková sa už od malička venuje športu. Prioritou je pre ňu futbal. "Milujem šport, či už hrať alebo sledovať,“ uviedla pre Rimava.sk mladá Hrachovčanka. Ako to však bolo v jej minulosti a čo ju k tomuto športu priviedlo?

Ktorým športom si sa venovala alebo venuješ?

Ako trojročnú ma po prvýkrát vzali so sebou rodičia na túru a zdolala som s nimi Slavkovský štít. Ako päťročná som začala hrať tenis, ku ktorému ma priviedol ocino, keďže ho vtedy hrával aj on, neskôr aj súťažne. O 2 roky neskôr, v 2. ročníku na základnej škole, som začala hrať bedminton, keď som sa prihlásila do školského krúžku, taktiež neskôr aj súťažne. Popritom som hrávala rôzne športy, ale iba ako hobby a pre zábavu. Najmä v škole, ako volejbal, basketbal, florbal, v zime si rada zahrám hokej s kamarátmi.

Článok pokračuje pod reklamou

Spomínaš si aj na nejaký nepríjemný "zážitok" spojený so športom?

V roku 2019 sa mi prihodilo nepríjemné zranenie, pri rozcvičke pred finálovým zápasom v bedmintone. Sanitka ma zobrala do košickej nemocnice a tam mi zistili, že mám natiahnuté väzy v členku. Dali mi dlahu a neskôr aj celú sadru. Bohužiaľ, v tom roku som sa musela vzdať jedného športu, nakoniec som sa po dlhom rozmýšľaní rozhodla pre tenis. A tak som pokračovala už iba s bedmintonom, v ktorom sa mi naozaj darilo. Na začiatku roka 2020 som začala hrať súťažne stolný tenis, pretože v našom dedinskom tíme mali nedostatok hráčov (hráme 5. ligu).

Asi treba rátať aj so zraneniami...

Bohužiaľ, už aj pri futbale som mala nejaké zranenia. Najhoršie asi bolo, keď sme mali turnaj v Žiari nad Hronom, kde som nepríjemne v súboji spadla na rameno a v nemocnici mi zistili prasknutie hlavice ramennej kosti. A potom som už mala také typické futbalové zranenie, najčastejšie vyvrtnutia členka.

Kedy si začala s futbalom? Ako často trénuješ?

V roku 2020 ma pán tréner Róbert Wereszký po dlhých mesiacoch prehovárania, aby som to vyskúšala, “zlomil“ a tak som začala hrať futbal, ktorý hrávam už ako jediný. Do konca minulej sezóny som hrala tri roky za klub MŠK Rimavská Sobota, kde som nosila dres s číslom 7. A od novej sezóny hrávam za RSC Hamsik Academy, kde mi v prípravnom zápase pripadlo náhodne číslo 15 a ja som si ho obľúbila a nechala si ho. Trénujem stále tu v Rimavskej Sobote, keďže sem chodím na Gymnázium Ivana Kraska a chodím na zápasy za RSC HA. Trénujem väčšinou dva, trikrát do týždňa, niekedy sa mi podarí aj štyrikrát.

Dajú sa zladiť študijné povinnosti so športovými?

Bohužiaľ, je pre mňa ťažké zladiť školu a tréningy. Keď mám veľa učenia celý týždeň, tak sa stane aj to, že ani raz v týždni netrénujem, čo ma potom veľmi mrzí.

Máš futbalový vzor? Aké máš ciele?

Môj vzor vo futbale je Cristiano Ronaldo. Chcem sa stále zlepšovať a hrať 1. slovenskú ligu žien a chcela by som vyskúšať raz aj nejakú zahraničnú ligu.

Článok pokračuje pod reklamou

Čo ti futbal priniesol do života?

Futbal mi do života priniesol veľa nových skúseností, taktiež mnoho nových kamarátov a kamarátok, za ktorých, som veľmi vďačná.

Čo máš na futbale najradšej?

Na futbale mám najradšej všetko – tímovosť, bojovnosť a mnoho ďalšieho. Som veľmi rada, že som sa nechala prehovoriť a začala hrávať futbal, za nič iné by som to už nevymenila. Doteraz v mojej zbierke mám asi 80 medailí a 8 pohárov.